Дата: 15-06-2019 | 05:43:05
Chytila si ma, vytriasla si ma,
vinovatého banditu,
hodila na prič bez citu,
sverepá, slepá sibírska zima.
Oči som privrel, um sa mi zmútil,
raz triasol sa, raz horel som
a zbohom dával pekným dňom,
za ktorými som zavše smútil.
Najväčšmi srdce bolelo ma,
v ňom ostrým nožom túžba ryla,
že jedna biela ruka doma,
čo by ma našla medzi stoma,
na nohy opäť postavila
a domov, domov zachytila.
Berezovka 12. XII. 1915
1916
[36]
Kam ste sa podeli, vy roky drahocenné,
bozkami končiace a láskou idúce,
keď srdce plesalo a ústa horúce
rok Nový volali národu, matke, žene?
Kde veselý váš smiech, že prišiel zas rok Nový
a že sa započal vo zdraví, veselí?
Vy roky rozkošné, kam ste sa podeli,
váš západ ružový a východ purpurový?
Krv, krv zaliala vás, pozabíjali stony,
potopil potok sĺz, popálil oheň miest,
zahlušil hukot diel a pušiek milióny,
roztrela odrazu tá mocná božia päsť.
Rok Nový preklínam i všetky blbé tróny,
i ten najvyšší trón, i ten najväčší trest!
Berezovka 1. I. 1916
Валентин Литвинов, поэтический перевод, 2019
Сертификат Поэзия.ру: серия 1224 № 143863 от 15.06.2019
0 | 0 | 812 | 21.12.2024. 20:20:42
Произведение оценили (+): []
Произведение оценили (-): []
Комментариев пока нет. Приглашаем Вас прокомментировать публикацию.